• Kyber. bezpečnosť

        • Kyberšikanovanie

        • Čo je kyberšikanovanie?

          Rozvoj komunikačných a informačných technológií podnietil aj vznik nového nežiaduceho fenoménu – kyberšikany. Pre deti a dospievajúcich sú tieto technológie zdrojom informácií, možnosti pre rýchlu komunikáciu, prinášajú zábavu a priestor pre anonymné experimentovanie, čo so sebou prináša zároveň aj riziká. So zmenou identít a rolí na internete súvisí aj pojem online disinhibícia (strata zábran v komunikácií a možnosť správať sa tak, ako v bežnom živote nemôžeme), pričom môže byť buď neškodná, alebo naopak, nepríjemná.

          Kyberšikanovanie predstavuje jednu z foriem psychickej šikany, pri ktorej páchateľ využíva moderné technológie (internet, mobil, herné konzoly) slúžiace k agresívnemu a zámernému poškodzovaniu ich užívateľov. Páchateľ uskutočňuje svoje útoky vo virtuálnom priestore prostredníctvom rôznych služieb a nástrojov, ako sú e-mail, instant messaging (Viber, WhatsApp, Snapchat), sociálne siete, blogy, SMS správy alebo stránky na zverejňovanie fotografií a videí. Kyberšikanovanie sa označuje aj názvami kybernetické šikanovanie, elektronické šikanovanie, online šikanovanie, cyberbullying alebo cybermobbing.

           

          Špecifiká kyberšikanovania

          • Anonymita páchateľa – vďaka tomu je páchateľa ťažšie odhaliť, jeho konanie nevidia svedkovia. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, pretože páchateľom môže byť ktokoľvek.
          • Dehumanizácia obete – páchateľ nevidí okamžitú reakciu obete, jej prežívanie a emócie spôsobené kyberšikanovaním. Menej si uvedomuje, čo jeho správanie vyvoláva, dokonca ho môže považovať za neškodnú zábavu.  
          • Prekonanie rozdielov – kvôli anonymite, ľahkej dostupnosti internetu a použitiu techniky sa páchateľom  kyberšikanovania môže stať ktokoľvek. Na kyberšikanovanie nepotrebuje ani fyzickú silu, ani podporu skupiny. Páchateľ tak môže ľahko zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete netrúfol. V počítačových zručnostiach môže mať dokonca  prevahu nad dospelými.
          • Kedykoľvek a kdekoľvek – kým klasické šikanovanie sa väčšinou viaže na jeden priestor, napríklad na školu alebo zamestnanie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. Obeť sa tak pred útokmi nemôže nikde skryť.
          • Rýchle šírenie – v prípadoch klasického šikanovania sa o ňom väčšinou dozvedia priami účastníci v danej skupine. Pri kybernetickom šikanovaní sa môžu akékoľvek obsahy, zverejnené na internete, rozoslané cez mobil alebo email, rýchlo dostať k veľkému počtu ľudí, pričom je ich šírenie nekontrolovateľné. Obeť tak ani nevie, kto všetko sa už o jej ponížení dozvedel, kde ju čakajú ďalšie posmešky a útoky.
          • Nepriame ubližovanie – pri kybernetickom šikanovaní páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte, po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Páchateľ používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie, zraňuje slovami, nie údermi.

           

          Čo všetko môže predstavovať kyberšikanu?

          • Vydávanie sa za niekoho iného a krádež hesla, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín – agresor sa vydáva za obeť, používa k tomu fotografie a údaje o obeti. Vďaka tomu môže vytvoriť falošný profil, kde vystupuje pod jej identitou a môže tak komunikovať s priateľmi obete a zámerne narúšať ich vzťahy. Páchateľ tiež môže založiť webstránku o obeti, kde ju zosmiešňuje, ponižuje, šíri nepravdivé informácie.
          • Vylúčenie zo skupiny – obeť je vylúčená zo skupiny, do ktorej predtým patrila. Obeť tým stráca pocit, že niekam patrí a je frustrovaná. Príkladom môže byť odstránenie zo skupiny priateľov na sociálnej sieti alebo odstránenie z tímu pri hraní online počítačových hier.
          • Ohováranie, šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti – príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie obete a ohováranie na sociálnych sieťach, ktorému sa obeť nevie brániť kvôli rýchlosti šírenia týchto informácií.
          • Zverejňovanie intímnych alebo upravených fotografií a videí - môže sa jednať o fotografie, ktoré vznikli fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave, znetvorenie pôvodnej fotografie) alebo o fotografie a videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasila
          • Urážky, nadávky a „flaming“ – môžu byť zverejnené v komentároch, pod fotografiami či videami, na sociálnych sieťach, ale môžu byť zasielané aj do četu, SMS správ či prostredníctvom telefonovania na mobil. Pojem „flaming“ označuje výmenu názorov, ktorá prebieha medzi užívateľmi na diskusných fórach.
          • Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie – prebieha napr. opakovanými anonymnými telefonátmi, nechcenými správami, zasielaním vírusov, vyhrážaním sa ublížením alebo dokonca smrťou. Páchateľ sa môže nabúrať do profilu obete a vydierať ho, že mu profil vrátiť, ak pristúpi na jeho podmienky. Na vydieranie môže použiť dôverné informácie o obeti, jej fotografie, videá či jej osobnú komunikáciu.
          • Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking) – prenasledovanie obete, ktoré páchateľ realizuje sledovaním jej profilu na sociálnych sieťach, sledovaním jej komunikácie na čete, pričom môže voči obeti uplatňovať rôzne formy psychického nátlaku, napr. ohováranie medzi rovesníkmi, vyhrážanie, nepríjemné komentáre.

           

          Čo si treba všímať

          Dieťa môže byť obeťou kyberšikany, ak:

          • zisťuje ako zablokovať osobu na sociálnych sieťach, ako zablokovať prichádzajúce hovory či SMS
          • prestane používať sociálne siete, prípadne si zruší svoj profil alebo nečakane prestane používať počítač či mobil
          • veľmi často mu zvoní telefón alebo mu chodia správy, no neodpovedá, nechce o telefonátoch a správach hovoriť
          • pôsobí nervózne, je neisté alebo smutné pri čítaní emailov alebo správ v mobile, po odchode od počítača; uzatvára sa pred rodinou a priateľmi a popiera, že sa niečo deje
          • je často choré
          • nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí
          • vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači alebo mobile
          • uniká do sveta fantázie, počítačových hier

          Dieťa môže byť páchateľom kyberšikanovania, ak:

          • rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite
          • trávi čas s kamarátmi pri počítači, prehnane sa smejú, ale nechce prezradiť, čo robia
          • vyhýba sa rozhovoru o jeho činnostiach na počítači
          • používa viacero online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho,
          • maže históriu prehliadania
          • sa správa voči ostatným deťom agresívne aj v realite, ponižuje ich, vysmieva sa im
          • zažilo silný konflikt s kamarátom alebo učiteľom, ktorý zostal nevyriešený, dieťa stále cíti krivdu a hnev

           

          Následky kyberšikanovania u obetí

          • zanedbávanie školských povinností, zhoršenie prospechu alebo zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole
          • výrazná zmena správania – napr. uzatvorenie sa do seba, vyhýbanie sa dovtedy obľúbeným aktivitám alebo kamarátom
          • psychosomatické ťažkosti – bolesť brucha, poruchy spánku
          • negatívne emocionálne prejavy - pocity hanby, poníženia, smútku
          • psychické ťažkosti a ochorenia- depresie, úzkosť, neustály strach a pocit ohrozenia
          • pokles sebavedomia a dôvery v ľudí
          • zvýšené agresívne prejavy, túžba po pomste
          • sebapoškodzovanie a samovražedné sklony

           

          Ako reagovať, ak si sa stal obeťou kyberšikany?

          1. Nereaguj a ukonči komunikáciu. Dá sa predpokladať, že sa útočník po čase vzdá, pretože jeho snaha ublížiť ti nenachádza odozvu.
          2. Zablokuj útočníka. Tak útočníkovi znemožníte prístup k vášmu účtu alebo telefónnemu číslu.
          3. Zmeň si svoj e-mail, SIM kartu, založ si nový účet.
          4. Nechaj si dôkazy. Ulož si všetko, čo ti útočník poslal – maily, SMSky, odkazy na webové stránky. Vďaka tomu môže byť proti útočníkovi zahájené vyšetrovanie.
          5. Oznám útok. Ak to necháš tak, útočník možno prestane ubližovať tebe, ale nájde si inú obeť. Ak sa staneš obeťou kyberšikany, je veľmi dôležité, aby si o situácii informoval dospelého človeka – rodiča, učiteľa alebo osobu, ktorej dôveruješ.

           

          Právna rovina kyberšikanovania

          Na Slovensku nie sú pojmy „šikanovanie“ a „kyberšikanovanie“ trestnoprávne vymedzené, preto je nevyhnutné konkrétne konanie napĺňajúce znaky kyberšikanovania zahrnúť pod iné trestné činy, resp. skutkové podstaty trestných činov. Najčastejšie sa jedná o nasledovné:

           

          • Nebezpečné prenasledovanie, tzv. kyberstalking (§ 360a Trestného zákona)
          • Vydieranie (§ 189 Trestného zákona)
          • Nátlak (§ 192 Trestného zákona)
          • Sexuálne zneužívanie (§ 201, § 201a, § 201b Trestného zákona)
          • Ohováranie (§ 373 Trestného zákona)
          • Poškodzovanie cudzích práv (§ 376 Trestného zákona)
          • Detská pornografia – výroba (§ 368 Trestného zákona)
          • Detská pornografia – rozširovanie (§ 369 Trestného zákona)
          • Detská pornografia – prechovávanie a účasť na detskom pornografickom predstavení (§ 370 Trestného zákona)
          • Ohrozovanie mravnosti (§ 371, § 372 Trestného zákona)
          • Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211 Trestného zákona)
          • Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 421, § 422 Trestného zákona)
          • Výroba, rozširovanie a prechovávanie extrémistických materiálov (§ 422a, § 422b, § 422c Trestného zákona)
          • Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov (§ 422d Trestného zákona)
          • Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona) 
          • Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 424 Trestného zákona)
          • Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu (§ 424a Trestného zákona)

           

          Kde hľadať pomoc?

          • webová stránka www.pomoc.sk – poskytuje ľuďom pomoc predovšetkým v oblastiach:
          1. agresívneho, násilného a znevažujúceho správania
          2. zneužívania osobných údajov,
          3. vzťahov a komunikácii na sociálnych sieťach,
          4. nevhodného obsahu na internete a v počítačových hrách.

          Kontaktovať sa môžete bezplatne telefonicky (nonstop na tel. čísle 116 111) alebo prostredníctvom chatu či zaslaním e-mailu na potrebujem@pomoc.sk.

           

          • webová stránka www.stopline.sk – umožňuje nahlásenie nevhodného alebo nezákonného obsahu a činnosti. Nahlásenie je anonymné prostredníctvom vyplnenia formulára.