V utorok 25.10.2022 sme sa so žiakmi ôsmeho ročníka zúčastnili besedy s muzejníkom a spisovateľom Dr. Miroslavom Eliášom, ktorý nám prišiel porozprávať o hradoch na Slovensku. Spolu so žiakmi VIII.A a VIII.B triedy sme sa tak mali možnosť preniesť do čias stredovekého Uhorska a dozvedieť rôzne zaujímavosti o tom ako a kedy hrady, zámky a kaštiele na našom území vznikali, akú funkciu v krajine plnili, akým spôsobom sa stavali, či ako mohol vyzerať každodenný život na takomto hrade..
Zo zaujímavého a pútavého rozprávania a prezentácie nášho hosťa sme sa dozvedeli, že na Slovensku je dodnes niekoľko sto hradov a pevností alebo ich zrúcanín a Slovensko sa oprávnene označuje ako "krajina hradov" - máme najviac hradov na počet obyvateľov na svete, a to už je čo povedať... Popri množstve zaujímavostí sme sa dozvedeli čo je to "donjon", "nebojsa" - mohutná obytná poschodová veža - základ každého hradu... Povedali sme si akými obrannými prvkami hrady v stredovekom Uhorskom kráľovstve disponovali, pričom z ďaleka nie všetky hrady boli také honosné a mohutné ako to poznáme z historických filmov. Tie najrozľahlejšie hradné komplexy sa stavali skôr v západnej Európe, najmä vo Francúzsku, ako v Uhorsku. Miroslav Eliáš nám ozrejmil, že v stredoveku nezvznikali iba samostatné ochranné hrady na vysokých kopcoch, ako sídla kráľov, či mocných pánov, ale špecifickým typom boli mestské hrady. Na Slovensku to boli práve banské mestá - Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica a ďalšie, ktorých bohatsvo bolo treba účinne chrániť a historické jadrá týchto miest na Slovensku prežili dodnes...
Z hodín dejepisu sme si zas zopakovali, že väčšina kamenných hradov alebo ich zrúcanín ako ich poznáme dnes vznikla až po Tatárskom (mongolskom) vpáde do Uhorska v roku 1241-1242, kedy väčšina Uhorského kráľovstva ľahla popolom a Mongoli ničili všetko čo im prišlo do cesty - čo sa im však ubránilo boli práve kamenné hrady, medzi nimi aj Nitriansky hrad.. Následne sme si priblížili časy tureckých vojen na našom území v 16.-17. storočí, kedy prišli nové typy zbraní a silnejšie delostrelectvo, a preto sa bolo treba aj účinne prispôsobiť týmto novým zmenám - vznikali nové mohutné protiturecké pevnosti s nárožnými baštami - bastiónmi, ako napr. Komárno a Nové Zámky.. Ďalšie hrady zas boli v tomto období prestavané a opevňované, aby dokázali odolávať dlhotrvajúcim útokom dobyvateľov, napr. aj Nitriansky, Levický a ďalšie.
Napokon, beseda bola vedená interaktívne a žiaci boli zapojení aj do aktívnej činnosti:
1. - dobiť stredoveký hrad šípmi (zápalkami).. Ako to prebiehalo?... Najprv žiaci postavili z malých drevených kvádrov vysoke stredoveké hradby. Následne, keď ich dokončili dostali zápalky - tie predstavovali akoby šípy lukostrelcov a mali sa nimi pokúsiť hradby poškodiť alebo zbúrať... Samozrejme, že sa im to nepodarilo a hradby pevne odolávali týmto "nepriateľským útokom". - Žiaci tu mohli veľmi jednoducho a názorne pochopiť ako mohlo vyzerať dobíjanie hradu v časoch vrcholého stredoveku, ako v prípade nitrianskeho hradu počas tzv. Tatárskeho vpádu, keď Mongoli ostreľovali náš kamenný hrad ohnivými šípmi, no ten ako jeden z mála odolal...
2. - dobiť mohutnú protitureckú pevnosť delovými guľami (gaštanmi).. Žiaci postavili nevysokú, za to však široku a mohutnú hradbu, ktorú následne zasypali mnohými delovými guľami "ťažkého kalibru" v podobe gaštanov až sa celá pevnosť zrútila... - V druhom prípade sme si takto názorne ukázali ako sa dobíjali hrady a pevnosti v časoch, keď sa bojovalo s Turkami na našom území v 16.-17. storočí.