Na uplynulých hodinách dejepisu v VI.A a VI.B triede sme sa venovali téme kovov, presnejšie Dobe medenej, bronzovej a z časti aj železnej... Vysvetľovali sme si ako asi vyzeral život a zmeny v spoločnosti, aké nástroje vyrábali pravekí ľudia z týchto kovov a na čo ich vo svojom živote používali...
Na dejepise sme sa o tejto zaujímavej a dôležitej historickej epoche so žiakmi samozrejme aj bližšie porozprávali a diskutovali, pričom sme sa zamýšľali nad tým, aký náročný musel byť život ľudí pred tisíckami rokov, hoci človek sa nikdy nevzdával a bol vynaliezavý, čoho dôkazom boli aj nové tehhnológie súvisiace so získavaním a následným spracovávaním kovov - najprv krehkej medi a neskôr, keď vedeli vo vhodnom pomere zliať meď a cín, tak aj odolnejšieho, za to však lámavejšieho bronzu... Napokon celú túto dlhú a namáhavú etapu posunula výrazne vpred znalosť získavania železnej rudy a s ním súviasiace hutníctvo, spracovávanie a používnanie železa, ktoré napokon vďaka svojim jedinečným vlastnostiam v konečnom dôsledku aj samotnú meď a bronz postupne poslalo, ako sa vraví, "do starého železa"... :) Všetko však malo svoj čas a postupnosť a žiaci sa okremi ného mohli dozvedieť, že hoci človek pred tisícročiami už vedel spracovávať kovy, tak kameň naďalej zostával ešte nadlho najpoužívanejším materiálom na výrobu bežných nástrojov.
Žiaci sa však mali možnosť zoznámiť so spomínanou epochou aj prostredníctvom dobových medených a bronzových šperkov - náhrdelníkov či náušnic, či historických keltských a rímskych mincí. Dobové artefakty si šiestaci mohli ako verné kópie (napodobeniny) pôvodných originálov nájdených pri archelógických vykopávkach osobne pozrieť, ohmatať a opäť raz tak spoznať ďalší kus našej zaujímavej histórie na vlastnej skúsenosti...
Ako sme si povedali so šiestakmi, pozoruhodné je, že na jednej keltskej minci je aj názov BIATEC - bolo to keltské knieža vládnuce na území dnešnej Bratislavy a takýto nápis sa nachádzal aj na niekdajšej slovenskej 5 korunáčke, dokým ju nevystriedalo euro... Okrem toho sme si ukázali aj ďalšie - rímske mince s podobizňami rímskych cisárov, počnúc Nerom, cez mincu cisára Trajána a Marka Aurélia až po byzantský solidus cisára Michala III., ktorý vyslal z Byzancie na územie Veľkej Moravy misiu nám dobre známych solúnskych bratov a slovanských vierozvestov - Sv. Konštantína-Cyrila a Metoda, ktorí k nám priniesli hlaholiku, prvé slovanské písmo a samozrejme posilnili aj kresťanskú vieru v zrozumiteľnej reči ľudu...
Práve historické pramene akéhokoľvek druhu majú nielen veľkú výpovednú hodnotu pri spoznávaní a štúdiu histórie, ale dobre poslúžia najmä na rozvoj a tvorbu asociácií, predstavivosti, spájanie súvislostí, či rozvoj kritického myslenia a samozrejme podnietia živý záujem žiakov o štúdium dejepisu... Ako sa teda sami šiestaci mohli presvedčiť, nie je snaď ani lepší spôsob ako spoznávať históriu, než cez osobnú skúsenosť a zážitok...
Mgr. Martin Bogyo