Od pondelka, 29. novembra, sa nám podarilo úspešne zahájiť už dlhšie plánovanú zážitkovo-edukačnú aktivitu pod výstižným názvom "Dejepisný týždeň". Naši žiaci (počas prestávok a mimo vyučovacích hodín v škole samozrejme aj pedagógovia a ostatní zamestnanci), tak mali možnosť v pondelok a utorok na dejepise a geografii zažiť a spoznať skutočne nevídanú živú históriu - z angl. známu ako "living history".
Ako teda môže vyzerať taká živá história v dnešnej modernej dobe a vo vyučovaní?... Aby sme si vedeli naše dávne i menej dávne dejiny lepšie predstaviť a porozumeli im, ideálnym spôsobom je priamo si minulosť znázorniť buď na konkrétnych príkladoch dobovej postavy alebo osobnosti... Prípadne si časy minulé priblížime cez rôzne staré, dnes už historické predmety - artefakty a pamiatky, ktoré acheológovia a historici označujú ako historické pramene - tie môžu byť hmotné, obrazové, písomné, ale aj ústne... Niečo si teda pripravil pre žiakov pán učiteľ, ale ani žiaci sa nenechali zahanbiť a na hodinách viacerí odprezentovali svojim spolužiakom zaujímavý kus vlastnej, či rodinnej histórie na konkrétnych príkladoch a ukážkach...
... Tak teda, kde bolo, tam bolo... v pondelok sme sa preniesli v čase o viac ako 1100 rokov dozadu, do čias starobylého a slávneho Nitrianskeho kniežatsva a Veľkej Moravy a do školy zavítal sám nitriansky veľmož a bojovník v podaní pána učiteľa - kompletne odetý, vystrojený a vyzbrojený tak, ako sa chodilo na našom území v 9. storočí, teda v časoch nitrianskeho kniežaťa Pribinu a neskorších veľkomoravských kniežat Rastislava či Svätopluka... So žiakmi sme si ukázali a vysvetlili ako mohli vyzerať a bojovať skutoční slovanskí veľmoži, či vyššie postavení jazdeckí bojovníci, ktorí mohli vládnuť napr. na niektorom hradisku rozsiahleho Pribinovho, neskôr aj spomínaného Rastislavovho, či Svätoplukovho Nitrianska, čo bolo územie veľké skoro ako dnešné Slovensko... alebo takýto bojovník mohol slúžiť aj priamo kniežaťu na jeho hradisku v Nitrave, ako sa v tých časoch zvykla nazývať dnešná Nitra... Žiaci sa mohli okrem iného dozvedieť aj to, že meč bol odjakživa symbolom moci a postavenia, preto ho nenosil v tom čase len tak hocikto, ale len bohatí veľmoži a najmä jazdci... Bežní bojovníci boli vyzbrojení väčšinou len typickou slovanskou sekerou - bradaticou... Zaujímavé bolo napr. aj zistenie, ako sa mohol do výstroje slovanského veľmoža dostať pôvodne avarský opasok, ktorý patril avarskému kaganovi (náčelníkovi) z 8. storočia, teda keď na našom území ešte žili Avari - napr. veľmožov dedo mohol zabiť avarského kagana v súboji a tak mal právo nosiť jeho opasok ako získanú trofej.. Tá sa potom dedila ďalej z generácie na generáciu a mohla tak byť aj súčasťou výstroja nášho nitrianskeho veľmoža...
... Pozor!... Končiť!... V utorok sme sa zas preniesli pre zmenu do nedávnej minulosti, na vojnu do čias socialistického Československa, ktoré si dodnes naše stredné a staršie ročníky ešte živo pamätajú a vedeli by istotne o nich rozprávať aj celé hodiny... Našou témou, ktorej sme sa venovali na hodinách bližšie bol Život v časoch základnej vojenskej služby... a služba dôstojníka z povolania Československej Ľudovej Armády (ČSĽA)... Tak sa teda na vyučovacích hodinách ráznym vojenským krokom ocitol dôstojník ČSĽA - veliteľ tankového práporu a zároveň dozorný, súdruh major, opäť v podaní pána učiteľa dejepisu... So žiakmi sme si takto priblížili časy, kedy sa bežne chodilo na povinnú dvojročnú vojnu a zamýšľali sa nad tým, ako asi mohla vyzerať takáto služba vlasti, život v kasárňach, pričom sme so žiakmi v jednoltivých triedach rozprúdili živú a zaujímavú diskusiu... Povedali sme si aké hodnosti a funkcie boli alebo aj stále sú súčasťou armády a ako sa vojsko menilo od časov tvrdého komunizmu, až do súčasnosti, keď už síce nie je povinná vojenčina, ale máme profesionálne ozbrojené sily... Vysvetlili sme si, že keď mal dôstojník službu dozorného na útvare, tak vyzeral už aj na prvý pohľad bojovejšie ako za bežnej služby - namiesto poltopánok, ktoré sa nosili, si vtedy obúval kanady, nosieval opasok s pištoľou a na saku zlaté šnúry s dvomi nábojmi, čo značilo, že je hlavným veliteľom, a keby bolo treba, tak mal právomoc vydávať rozkazy ostatným a vyhlásiť bojovú pohotovosť...
Po odprezentovaní dostali následne priestor žiaci, ako si oni predstavujú históriu a čo si sňou spájajú... Je skvelé a povzbudivé, že v každej triede sa našli žiaci, ktorých živá história skutočne nadchla - napr. viacerí piataci prišli oblečení ako vojaci v maskáčoch, mali sme aj jedného assassína so šabľou...Ďalší piataci a piatačky nám zas ukázali rôzne predmety, z ktorých niektoré boli naozajstné historické skvosty, a k niektorým sa viaže aj zaujímavá historka - v V.B triede sme mali možnosť vidieť vzácne fotky a vypočuť si príbeh o pradedkovi, ktorý bol plukovníkom letectva a bojoval v II. svetovej vojne na bombardéri proti Nemcom... taktiež sme videli vojenský identifikačný štítok vojaka - istého pradedka, tiež bojujúceho v II. svetovej vojne... Predstavili sme si aj staré československé mince, bábiku, starý fotoaparát, rádio, či vzácnu starú knižku asi zo začiatku 19. stor. Videli sme aj vestu z kožušiny, ktorú kedysi cez zimu nosievali deti do školy... Zaujímavosťou boli tiež staré guľky a prázdna nábojnica... V V.A triede nám chlapci priniesli ukázať napr. starý Slovník cudzích jazykov, fotografie, či pioniersku šatku s košeľou akú nosievali počas komunizmu deti - Pionieri v pionierskych táboroch a k tomu ešte preukaz a knižku Pionierske srdce... V VII.A sme zas mali možnosť vidieť staré neikoľkostoročné črepy, ktoré nachádzajú bežne akurát tak archeológovia počas vykopávok a tiež prázdne nábojnice a náboj menšieho kalibru, pripomínajúce vojnové časy na našom území... Okrem toho sme si mali možnosť ukázať aj kolekciu mincí slovenských korún, ktoré boli pred zavedením Eura oficiálnym platidlom a menou Slovenskej republiky... Čiže, dalo by sa povedať, že jedna zaujímavosť striedala druhú a ďalšiu... :)