So žiakmi 6. ročníka sa na hodinách dejepisu venujeme témam Starovekého východu - Orientu, a tak sme si toto významné a pokrokové obdobie v dejinách ľudstva spred vyše 4000 rokov priblížili interaktívnou, konkrétnou a záživnou formou.. Poslúžila nám na to pomerne široká škála rôznych učebných pomôcok, postupov a následná práca s nimi, ktoré si v skratke predstavíme...
Pomocou dejepisnej mapy krajín starovekého východu sme si so žiakmi najprv vysvetlili, kde ležali krajiny starého Orientu - prvých civilizácii Sumerov, Babylončanov a po nich ďalších starovekých národov v povodí veľkých úrodných riek Eufrat a Tigris v Mezopotámii - oblasť úrodného polmesiaca na území dnešného Iraku a Sýrie a tiež starého Egypta v povodí Nílu.. Následne žiaci pracovali vo dvojiciach s tematickými dejepisnými kartičkami, na ktorých mali vyobrazené rôzne mapy Mezopotámie, ale aj výdobytky, vynálezy, či výjavy zo života vtedajších ľudí - každá dvojica mala následne svojim spolužiakom odprezentovať čo sa na danej karte nachádza.. Šiestaci zistili, že tu vznikali veľkolepé stavby a chrámy - zikkuraty a prvé mestské štáty na svete..
Následne sme sa bližšie oboznámili s obdobím pomocou živej histórie - na to nám poslúžili verné repliky historických prameňov, ako napr. zlatá tehlička a nádoba zo zlata - ilustrovali rozdelenie spoločnosti na bohatých a chudobných i najvyššiu vrstvu panovníkov, ktorí si už vtedy mohli dovoliť to najvzácnejšie čo svet ponúkal.. Na zrnkách pšenice, jačmeňa, rozdrvenej múke a kohútich pierkach žiaci mohli pochopiť aký význam mali prírodné podmienky, dobrá úrodná pôda a vhodná klíma, ktoré umožnili, aby v Mezopotámii vzniklo vyspelé závlahové hospodárstvo a aby sa z nej rozšírilo roľníctvo a pastierstvo do celého sveta (odtiaľ aj k nám do Európy a na územie dnešného Slovenska).. Nie nadarmo sa preto táto krajina nazývala "oblasť úrodného polmesiaca".. Čo je však z toho celého tá pomyselná čerešnička na torte - vznik písma, vďaka ktorému začína to slávne a medzi žiakmi obľúbené obdobie v dejinách - starovek. Na ilustráciu nám poslúžil "staroveký tablet" - vosková tabuľka s ihlicou, podobné hlineným tabuľkám, do ktorej písali už dávne národy pred tísíckami rokov..
Popri týchto konkrétnych pomôckach sme si pomohli aj modernými technológiami, kde pomocou prezentácie s tematickými mapami a kľúčovými výrazmi žiaci mohli lepšie porozumieť rozdeleniu starovekej spoločnosti od panovníka - cez dvoranov - kňazov, úradníkov - slobodného obyvateľstva - až po otrokov.. Taktiež zistili názornou formou aj to ako sa vďaka viacerým činiteľom vyformovali vyspelé staroveké civilizácie v Mezopotámii, Egypte, ale aj Číne a Indii.. Nadobudnuté poznatky na záver žiaci zapracovali do tematických pracovných listov, ktoré sme si pre nich pripravili spoločne s pani učiteľkou Jankou Košútovou.
Interaktívnou formou vyučovania sa snažíme rozvíjať kritické i bádateľské myslenie žiakov a zároveň prepájať medzipredmetové vzťahy dejepisu s geografiou, aby žiaci uvažovali, vytvárali si vhodné užitočné asociácie a chápali v súvislostiach i vzájomných vzťahoch, ktoré medzi nimi pôsobia.