Šiestaci sa s touto úlohou popasovali veľmi dobre a vznikli nám tak mnohé obohacujúce diela a napokon majú materiál, z ktorého môžu sami čerpať poznatky pri spoznávaní histórie. I keď veľa informácií sa samozrejme v dnešnej technicky vyspelej dobe dá získať pomerne jednoducho, bolo naozaj vidieť, že vedomosti, ktoré žiaci nadobudli na predošlých vyučovacích hodinách sú nenahraditeľné a vedia ich aj primerane zúžitkovať. Do svojej tvorby vložili kus seba a svojimi kreatívnymi výtvormi poukázali na to, že aj také dávne a dodnes málo prebádané obdobie v dejinách ľudstva ako je Pravek, môže byť skutočne zaujímavé a obohacujúce. Keďže projekty z dejepisu predstavujú nielen konkrétne výstupy žiakov, ale majú okrem toho slušnú výpovednú hodnotu a vedia osloviť i obohatiť, dávam ich do pozornosti v chronologickom poradí, teda od najstaršieho po najmladšie...
Z pomedzi tém, ktoré šiestaci spracovali sa môžeme dozvedieť o vývoji ľudského druhu od najstaršieho prapredka po človeka dnešného typu. Zaujímavý je pohľad na život v Dobe kamennej, v ktorej človek prežil najdlhší čas a všetci - aj my súčasní ľudia - v nej máme svojich dávnych predkov, hoci si to možno vôbec neuvedomujeme. Z prác žiakov sa dozvieme, že ľudia v tých časoch žili ako lovci a zberači, z ktorých najznámejší sú práve lovci dnes už vyhynutých mamutov a hlavným nástrojom po ten celý dlhý čas bol kameň - preto sa aj samotná doba nazýva kamennou. Tu sa žiaci mohli dozvedieť, aký mohol byť život na Zemi pred niekoľkými tisíckami rokov drsný a studený. Ako pravekí ľudia zažili dobu ľadovú, žili v tlupách a spoločne bojovali o prežitie, ale mali aj svoje náboženské predstavy. O tom, ako napr. aj také udržanie ohňa, či teplý odev z kožušiny predstavovali pre vtedajších ľudí luxus, ktorý si už my - moderní ľudia - nevieme ani predstaviť...
Ďalších žiakov zas oslovili mladšie obdobia - Doba medená a bronzová. Tu sa dozvedeli, že človek už okrem kameňa vedel získavať a spracovávať kovy a vytvárať si nástroje, najprv medené, neskôr aj bronzové. Viacerí uviedli aj veľké zmeny, ktorými si ľudstvo prechádzalo. Z nich treba uviesť najmä neolitickú revolúciu, ktorá je dodnes jedna z najväčších revolúcií akými ľudstvo prešlo, šírila sa z oblasti dobre zavlažovaného "Úrodného polmesiaca" - dnešného Blízkeho východu a znamenala práve prechod človeka z lovca a zberača na roľníka a pastiera. Podľa toho čo žiaci uviedli sa dozvedáme, že spolu s usadlým spôsobom života prichádzali aj ďalšie dôležité zmeny v spoločnosti - človek si vedel dopestovať a dochovať potravu, vyrábať a používať zložitejšie a lepšie nástroje, zbrane, šperky, či stavať príbytky a šíriť svoje poznatky a nové vymoženosti postupne do celého sveta.
Za samostatnú kapitolu možno považovať praveké náleziská, a to nielen niekde v ďalekej cudzine,ale rovno na našom území dnešného Slovenska. Ako žiaci sami zistili, a je to úžasná predstava, že aj Slovensko má svoj pravek a nie hocijaký... Len počas Doby bronzovej sa nám tu vystriedalo niekoľko dávnych kultúr a čo je ešte významnejšie, len nedávno objavili archeológovia zrejme jedno z najvýznamnejších nálezísk európskeho, ba až svetového významu. Ako sa možno dozvedieť aj z jedného takéhoto projektu, je to archeologické nálezisko z Doby bronzovej pri Vrábľoch (neďaleko Nitry), ktoré pre svoju výnimočnosť začali nazývať "slovenské Mykény", podľa vzoru tých skutočných, gréckych Mykén... Archeológovia tu totiž našli okrem iného veľké opevnené sídlisko mestského typu - vraj najstaršie v strednej Európe, ktoré v jednom čase obývalo spolu asi až 1000 ľudí, zatiaľ čo v tých časoch to bývalo bežne niekoľkonásobne menej. Okrem toho tu našli aj pozostatky zástavby domov so systémom ulíc (skoro ako poznáme aj dnes), veľké pohrebisko a "praveké Vráble" fungovali tiež ako centrum metalurgie - teda spracovania kovov, získavaných z rúd. Tie sem prinášali zo vzdialených slovenských pohorí, čo bolo naozaj niečo výnimočné... No povedzte sami, nie je to úžasné?...
Mgr. Martin Bogyo