Žiaci 5.ročníka boli zapojení na začiatku roka do projektu v spolupráci s UNIVERZITOU KONŠTANTÍNA FILOZOFA. Projekt sa týka priestorovej predstavivosti u 11 ročných žiakov základnej školy. Do projektu boli zaradené aj dve školy z Nových Zámkov. V projekte sú zadávané programy, ktoré sa riešia na hodinách matematiky a týkajú sa rozvoju žiakov a ich predstavivosti. Program pre našu školu vedie vyučujúca matematiky Dominika Zajarošová a trvá 3 roky. Začal sa v tento školský rok 2020/2021.
V septembri sme sa so žiakmi stretli prvýkrát, kde žiaci najskôr urobili test, ktorý im bol pridelený. Týkal sa všeobecných znalostí žiakov. Neskôr sme spolu so žiakmi mali dve hodiny matematiky, ktoré boli zamerané na rozvojový program TANGRAM. Tangram je čínsky hlavolam – skladačka, ktorá sa skladá z nasledujúcich siedmich základných častí: štvorec, rovnobežník a 5 trojuholníkov. Podstatou hlavolamu je poskladať štvorec zo všetkých uvedených súčastí tak, aby sa žiadne útvary neprekrývali. Postupne vznikali ďalšie modifikácie hlavolamu. Cieľom bolo pomocou dielcov Tangramu zostaviť predkreslené figúry alebo predmety. Pravidlá skladania Tangramu umožňujú všetky dielce ľubovoľne otáčať, ale podmienky o neprekrývaní sa ,a použití všetkých sedem častí musia byť dodržané. Vyučujúca mala predpripravené penové tangramy v rôznych farbách a spolu so žiakmi sme riešili rôzne úlohy z matematiky. Konkrétne sme sa venovali geometrickým tvarom a ich vlastnostiam. Pomocou tohto programu si žiaci mohli zopakovať geometrické tvary a ich vlastnosti. Za veľmi dôležité môžeme považovať to, že si mohli žiaci mohli vyskúšať svoje schopnosti a mohli využiť svoje vedomosti pri daných úlohách.
V decembri sme pokračovali v ďalšom programe, ktorý sa týkal KOCIEK a ich vývojového plánu. Bohužiaľ, sme tento program nemohli riešiť spoločne v škole, a tak si vyučujúca našla vlastné riešenie a to prostredníctvom „on-line sveta“ ZOOM aplikácie. Program opäť trval dve hodiny, žiaci sa naň prihlasovali on-line. Žiaci sa s kockami stretli priamo v škole na krúžku „Matematika hrou“, kde vytvárali stavby a schémy. Žiakov to bavilo a išlo im to veľmi dobre. Okrem jednoduchých stavieb vytvárali aj zložitejšie. Počas práce využívali 10 kociek, no niekedy ich bolo viac ako 10(školský materiál). So žiakmi sme si na začiatku objasnili, aké poznáme pohľady stavieb a ako sa vytvárajú schémy. Na hodine im vyučujúca zadala a ukázala už vytvorenú stavbu, ktorú mala predpripravenú. Model im bol znázornený z každej strany. V rámci podmienok sa niektorí žiaci pokúšali pracovať v programe „LeoCAD“, v ktorom si vyskúšali vytvoriť aj stavbu. Následne sme so žiakmi viedli diskusiu, ktorá pozostávala z otázok o kockách a ich stavieb.
Predposledná časť projektu prebiehala taktiež online. Tretí rozvojový program sa týkal stavby a projektu, mapy MESTA. Cieľom programu bolo:
Objavovanie priestorových vzťahov: Rozpoznávanie a popisovanie vzťahov medzi priestorovými objektmi.
Vnímanie priestorovej polohy: Rozpoznávanie pozície objektu vo vzťahu k osobe vnímajúcej objekt. Vizuálne rozlíšenie: Rozpoznanie podobností a rozdielov medzi objektmi.
Vizuálna pamäť: Pripomenutie predtým videných objektov na základe ich charakteristických znakov. Úlohou žiakov bolo postaviť mesto podľa svojich predstáv. Mesto je obklopené riekou, preto je potrebné stavať mosty. Prvky, ktoré mali žiaci využiť vo výstavbe svojho mesta: most, veža, mrakodrap, primeraná cestná sieť, výstavba domov, s ohľadom na kapacity tak, aby sa zabránilo prehusteniu výstavby, ďalej napr. zariadenia na kontrolu znečistenia ovzdušia, filtráciu znečisťujúcich plynov alebo ukážka konštrukcia kupoly. Počas výstavby mali žiaci možnosť vlastnej tvorby. Štruktúra tvorby bola ľubovoľná: výkres, pomocou plastelíny, v programe a podobne. Žiaci mali najprv nakresliť plán mesta a potom ho mali modelovať pomocou paličiek a plastelíny (prípadne papiera). Žiaci zohľadňujú rozmery susediacich budov a prispôsobujú približné veľkosti. Na konci projektu žiaci odpovedali na nasledujúce otázky:
Otázky:
• Aké tvary majú jednotlivé budovy?
• Aký je názov telesa / budovy a koľko vrcholov má teleso? Koľko hrán má teleso?
• Existujú na telese rovnobežné / kolmé okraje?
• Aké objekty môžeme vidieť, ak sa na mesto dívame spredu, zboku?
• Čo bolo najťažšie na budovaní mesta?
• Čo bolo najviac prekvapujúce alebo zaujímavé?
• Aké nečakané výzvy sa objavili počas projektu?
• Čo by ste urobili inak, keby ste to skúsili znova?
Na konci projektu žiaci preskúmajú a zosumarizujú to, čo sa práve naučili a dopĺňajú svoj existujúci koncepčný a relačný systém.
Chcem poznamenať , že žiaci 5.A sú veľmi šikovní. Po telefonickom rozhovore od UKF sme dostali všetci krásnu pochvalu. Ďakujeme žiakom za ich spoluprácu. Zároveň sa chcem poďakovať ich vyučujúcej pani učiteľke
Mgr. M. Lovásovej za jej podporu a pomoc.
Mgr. Dominika Zajarošová