Aj keď pred pár dňami nadišiel čas, kedy naša milá pani učiteľka Blanka Berecová nebude už každé ráno kráčať po chodníku pod oknami svojej triedy, nemrkne očkom na nástenku, čo nové sa bude diať a nepoužije svoju obľúbenú vetu „poďme robiť“ , nič sa nemení na tom, že stále bude v našich mysliach a budeme veľmi radi, keď príde medzi nás a zaspomíname si na staré dobré časy.
Aj rozlúčka na konci roka nás utvrdila v tom, ako nám bude Blanka chýbať. Poďakovať sa jej patrí za obetavú prácu s deťmi, za „športový“ a vľúdny prístup k riešeniu problémov.
Blanka nie je len kolegyňa, ale aj kamoška do nepohody, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť, a aj preto ďakujem osudu, že som mala tú česť s Blankou dlhé roky spolupracovať.
Jej príbeh však pokračuje ďalej. Doma v záhradke, s rodinou a priateľmi, a náš v škole, v novej triede s novou pani učiteľkou.
Želáme Ti Blanka, veľa nových zážitkov, uži si zaslúžený oddych, ale keď sa budeš doma občas nudiť, šup - šup za nami do školičky, kde sa budú na teba tešiť tvoje detičky.
Marcela Vörösová